Press Releases | Visa

Visa Europe: cestu z krízy zaplatí karta

14/10/2015

Bratislava, 24. augusta 2015 - V Grécku vždy vládla hotovosť. V roku 2014 bolo kartami Visa zaplatené 1 euro z 37, pričom v celej Európe to bolo 1 euro zo 6. To sa však počas nedávnej krízy zmenilo. Keď sa zatvorili grécke banky, vláda uvalila kapitálovú kontrolu na obmedzenie výberov hotovosti.

Bezhotovostný platobný styk fungoval úplne normálne a karty boli aj naďalej prijímané u obchodníkov - v obchodoch, reštauráciách a pod. Výsledkom je, že v priebehu dvoch týždňov bezprostredne po zavedení kontroly[1] registrovala Visa Europe významný nárast transakcií vykonaných kartou. Ide o prípadovú štúdiu toho, ako prechod na e-platby prináša významné výhody spotrebiteľom, firmám aj štátnym orgánom.

Grécko - obrovský nárast využívania platobných kariet

V štandardnej situácii prechádzajú krajiny z hotovostnej ekonomiky k bezhotovostným systémom pozvoľna. Napríklad vo Veľkej Británii trvalo takmer desať rokov, kým sa bezkontaktné karty stali bežne používaným platobným prostriedkom. Grécko nám však ukazuje, že k takejto transformácii môže dôjsť aj počas desiatich týždňov. Elektronické platby umožňujú spotrebiteľom kúpiť to, čo potrebujú a kedy to potrebujú. Pomáhajú bankám a firmám zvyšovať ich príjmy a znižovať náklady. Pre štátne orgány to znamená menej daňových únikov, vyššie výnosy z daní a redukciu šedej ekonomiky[2].

Kontroly zaviedli limit, ktorý aj naďalej obmedzuje Grékom výber z bankomatu na 60 eur denne. Napriek tomu, že sa médiá venovali predovšetkým dlhým radom pri bankomatoch, skutočná reakcia Grékov bola taká, že na nákup potrebného tovaru - potravín, liekov a pohonných hmôt, začali jednoducho namiesto hotovosti používať karty. Visa Europe spracováva takmer 60 percent gréckych platieb u obchodníkov. Počas dvoch týždňov po zavedení kontroly sme boli svedkami nárastu vo výške 135 percent[3] oproti dvom týždňom pred zavedením kapitálovej kontroly, čo predstavuje objem zhruba 50 miliónov eur. Najvyšší nárast bol v potravinách, kde počas dvoch týždňov došlo k zvýšeniu predaja o 234 percent. V prípade liekov to bolo 206 percent a pri pohonných hmotách 193 percent.

Je to naozaj kríza?

Je zaujímavé, že táto zmena v gréckej psychológii platenia a správania bola podporená kľúčovými politickými míľnikmi. Ten najvýznamnejší bol 4. júla, teda deň pred referendom, kedy sa uskutočnilo 163 000 transakcií kartou, teda o 235% viac než v rovnaký deň v predchádzajúcom roku. Podobné vrcholy sme zaznamenali v dňoch tesne pred dojednaním dohody, teda 9., 10., a 11. júla. 14. júla, deň predtým, než grécky parlament hlasoval o záchrannom balíčku, bolo uskutočnených 130 000 transakcií - v minulom roku to bolo 58 000. V nedeľu 19. júla, pred otvorením bánk a s otvorenými obchodmi, bolo uskutočnených 56 000 transakcií, takmer dvojnásobok oproti predchádzajúcim dvom nedeliam, kedy boli obchody zatvorené.

Dvojnásobný počet kariet

Spotrebitelia sa ku kartám obrátili veľmi rýchlo. Počet aktívnych debetných kariet Visa sa v júli viac ako zdvojnásobil oproti priemeru za predchádzajúce tri mesiace. Nejde len o to, že súčasní držitelia kariet míňajú viac. Od zavedenia limitov bolo podľa Asociácie gréckych bánk[4] vydaných ďalších 50 000 kariet a výrazne stúpa aj počet podávaných žiadostí. Všeobecne sa predpokladá, že za týmto nárastom stojí vysoký počet dôchodcov, ktorí teraz musia používať karty v bankomatoch aj v obchodoch a nemôžu sa spoliehať len na svoje nákupné knižky. Podľa nedávneho prieskumu sa používanie hotovosti znížilo na 10 percent z predchádzajúcich 40[5].

V Grécku nastáva boom bezhotovostného platenia

V reakcii na spotrebiteľský dopyt sa firmy snažia čo najrýchlejšie zaviesť možnosť platby kartou. Jeden z veľkých hráčov v oblasti rýchleho občerstvenia a kaviarní, ktorý prevádzkuje vyše 300 podnikov, aktuálne karty neprijíma, ale chce veľmi skoro zaviesť bezkontaktné terminály. Rastie aj dopyt z poisťovníctva; nedávno Visa Europe uzatvorila zmluvu s viac ako 500 agentmi, ktorí budú vybavení mobilnými platobnými terminálmi (mPoS). Mobilnými terminálmi chce vybaviť svojich vodičov aj niekoľko taxislužieb (tu hovoríme o niekoľkých tisícoch vozidiel taxi), pričom niektoré taxíky v Solúne už takéto terminály majú. Banky zase hľadajú možnosti, ako firmám ponúknuť nové spôsoby platby. Najväčšie grécke banky nedávno finalizovali svoje rozhodnutie ponúknuť klientom V.me, digitálnu peňaženku Visa, ktorá túto službu sprístupní 80 percentám trhu. Očakávame, že dopyt ešte porastie, pretože kapitálová kontrola zostane v platnosti, a že karty sa stanú obvyklým riešením.

Účinný boj so šedou ekonomikou

Ešte dôležitejšie je, že z tohto trendu profituje grécka ekonomika. Rozšírené používanie debetných a kreditných kariet pomôže v boji proti šedej ekonomike a daňovým únikom. A.T. Kearney odhaduje objem gréckej šedej ekonomiky na viac než 43 miliárd euro, teda 24% gréckeho HDP[6]. Grécke médiá informovali, že platby kartou by mohli do príjmov štátu prispieť sumou viac ako 5 miliárd eur.[7]

V Grécku sme boli svedkami reťazovej reakcie. Ku kartám obracajú svoju pozornosť spotrebitelia, ale rovnako aj firmy a banky. Hneď ako sa táto guľa dá do pohybu, naberá na rýchlosti a hybnej sile. Vyvracia mýtus, že spotrebitelia, firmy i spoločnosť sú pre fungovanie závislí na hotovosti. Poučenie je to, že prechod z hotovostnej ekonomiky na elektronické platby nie je zložitá alebo bolestná zmena. Grécko je vlastne dôkazom toho, že je lepšie túto zmenu vykonať rýchlo než pomaly. Profitujú z toho spotrebitelia, firmy, banky, ale aj štát.

Elektronickými platbami by sa mohlo eliminovať až desať percent európskej šedej ekonomiky. To je jasný signál pre politikov, aby konali rozhodne a rýchlo, využili príležitosti a zožali plody. Tento rok Visa Europe investuje 200 miliónov eur do inovácií, aby platby boli jednoduchšie, inteligentnejšie a bezpečnejšie. Aj naďalej úzko spolupracujeme s regulačnými úradmi, bankami i firmami za účelom dosiahnutia prospechu pre spotrebiteľov.

[1] 29. júna – 12. júla

[2] Šedá ekonomika zahŕňa legálne podnikanie mimo dosahu vládnych úradov, zvyčajne so zámerom vyhnúť sa plateniu daní. Dve tretiny tvorí nevykázaná práca, jednu tretinu nevykázané príjmy.

[3] POS čísla vs. prostredie, od 15. júna do 12. júla 2015.

[4]Citované z gréckych novín Kathimerini:

http://www.kathimerini.gr/823123/article/oikonomia/epixeirhseis/130-ay3h8hkan-oi-agores-me-kartes-kata-thn-trapezikh-argia

[5]Citované z gréckeho listu Kathimerini:

http://www.kathimerini.gr/823123/article/oikonomia/epixeirhseis/130-ay3h8hkan-oi-agores-me-kartes-kata-thn-trapezikh-argia

[6] The Shadow Economy in Europe, 2013. Štúdia A.T. Kearney, Professor Schneider – Johannes Kepler University and Visa Europe.

[7] The Shadow Economy in Europe, 2013. Štúdia A.T. Kearney, Professor Schneider – Johannes Kepler University and Visa Europe.